JÁN MUCHA VIE, KDE SÚ LIČARTOVCE
V okolí Prešova niet obce, ktorá by mala takú pestrú športovú históriu, ako Ličartovce. Vzostup futbalu, ktorý sa začal v roku 1992, hlavne jeho úspešné účinkovanie v druhej lige, je niečo, na čo tunajší fanúšikovia radi spomínajú...
Prezident FC Ličartovce Viliam Jurko, ktorý je zároveň starostom obce, si netrúfol ani len odhadnúť, koľko druholigových či treťoligových zápasov sa na tunajšom ihrisku odohralo. Koľko známych či menej známych futbalistov v nich nastúpilo. A to, že v dedinke medzi Prešovom a Košicami jeden čas dokonca trénoval aj súčasný reprezentačný kormidelník Slovenska Ján Kozák (2004/2005), si tiež veľa ľudí tak narýchlo ani neuvedomí. Na otázku, či skutočne nebolo takého zápasu, ktorý mu aj po toľkých rokoch zostal v pamäti, V. Jurko odpovedal: „Tak to áno. Nezabudnem na finále Slovenského pohára v Dunajskej Strede proti Artmedii Petržalka. Bolo to v roku 2004. Prehrali sme 0:2, no spomienky na ten súboj mi navždy ostanú.“
Nuž toľko krátke ohliadnutie za slávnymi časmi ličartovskej koženej. Prvý muž obce ale za nimi neľutuje, ani ich neoplakáva, napriek tomu, že tamojší FC pôsobí momentálne až v najnižšej súťaži prešovského ObFZ – v 3. A triede, po novom v ôsmej lige. „Áno, stále hráme o góly a body, no v prvom rade sa futbalom zabávame,“ argumentuje podľa neho prvoradým faktom. A v neposlednom rade dáva dôraz aj na inú skutočnosť... „Viem, chodili tu fanúšikovia a futbalové osobnosti zo širokej okolice. Videli kvalitu a kopec zaujímavých zápasov. Boli sme tu v regióne na výslní, vedelo o nás celé Slovensko. Avšak malo to jednu chybu. Naši chlapci hrávali po okolitých obciach, doma boli pre nich dvere zatvorené. Bolo to pochopiteľné, no zákonite boli ľudia ukrátení o niečo, čo si teraz vychutnávame. Nedeľňajšie spoločné popoludnia na ihrisku, fandenie našim chlapcom, synom, vnukom, bratom... Debaty nielen o futbale, no celkovo o živote a spolužití v obci. Ja osobne som Ličartovčanom vďačný za to, ako tunajší futbal a všetko okolo neho vnímajú.“
A ktovie, možno raz v budúcnosti budú Ličartovčania v dobrom spomínať aj na jesenné pôsobenie v sezóne 2015/ 2016. V tabuľke sú na druhom mieste za vedúcim Lemešanmi. „Sme spokojní. Vcelku úspešne sme si poradili s odchodom dvoch minuloročných opôr Reného Mihaľa a Stanislava Buzogaňa. Šancu dostali ďalší mladíci z vlastnej liahne. V kádri nemáme žiadnych vyslúžilcov, štyria tridsiatnici, Peter Sepeši, Andrej Jurko, Martin Pivovarník, Radko a Martin Feňuškovci, nijako veľmi nezvyšujú vekový priemer mužstva, v prvom rade sú tu na usmernenie mladších spoluhráčov.“
A súperi k nim vraj radi chodia... Nie iba preto, lebo je tu vzorne udržiavaný trávnik (dorastenci VSS Košice na ňom hrávajú prvú ligu), no tiež pre príjemné prostredie. „Povýšili sme futbal na kultúru. Neurážame nikoho, kto k nám príde, vážime si každého rovnako, ako keby bol jedným z nás. Toto je cesta, aby si ľudia našli vzťah k futbalu na dedine, ale aj v meste. Ukazuje sa, že je správna.“ Na malom multifinkčnom ihrisku zasa hrávajú najmenší prípravkári. „Máme ich asi pätnásť. Neviem, či sa medzi nimi skrýva nejaký budúci reprezentant, no to v tejto chvíli nie je rozhodujúce. Dôležité je, aby deti získali už v skorom veku vzťah k futbalu, aby neskôr poslúžil na odpútanie pozornosti od vecí, s ktorými sa určite stretnú. Na mysli mám alkohol, drogy, počítačovú závislosť.“
Na záver priama otázka, či sa Ličartovce popasujú o postup do vyššej súťaže, keďže postavenie v tabuľke po jeseni im „nahráva“. „Nuž, kúpime si troch hráčov, ktorí by síce mohli byť osobnosťami a pomôcť k postupu. No a čo s tými tromi, našimi chlapcami, z vlastnej liahne, ktorých takto odstavíme. To by sa priečilo všetkému, čo som doteraz hovoril. Nech hrajú domáci. Keď to dokážu, budú oslavovaní. Keď im to nevyjde, nikto ich zatracovať nebude – lebo nám ide predovšetkým o futbal, o radosť z hry. A tú by sme nedopriali tým trom, ktorý by museli ísť sedieť na lavičku v prípade spomenutého nákupu. To nie...“ dodal na záver Viliam Jurko.
Dva z mnohých
Pre oživenie pamäti spomienka na jeden zápas z mnohých... Zalistovali sme v archíve Prešovského večerníka a náhodne vybrali druholigový súboj z 21. októbra 2000. Bolo to teda ešte v minulom storočí... Ličartovce v 14. kole hostili doma Nitru. Vyhrali parádnym gólom z 25 metrom z kopačky kapitána Jána Lesniaka v 75. minúte. Za hostí vtedy chytal neskorší reprezentačný brankár, účastník majstrovstiev sveta 2010 v Juhoafrickej republike Ján Mucha. O dva týždne na to v jesennej rozlúčke podľahli Dunajskej Strede 0:1. Kto v týchto dvoch stretnutiach obliekol ličartovský dres? Kazimír - Kaminský, Andračšík, Futej, Sokol, T. Šimko, Majoroš, Spišák, Krakovský, Solotruk, R. Šimko – Kizák, Kalmár, Tomko, Seleš.
